Masaker indiánov pri Žabom jazere
Štyristo míľ východne od Skalnatých hôr a šesť míľ severne od rieky Severný Saskatchewan stála v roku 1885 malá civilizovaná komunita známa ako osada Žabie jazero. Tvorili ju pevné zrubové stavby, ktoré symbolizovali začiatok usporiadaného života v tejto divočine.
Rieka Saskatchewan
Saskatchewan, veľkolepá rieka starých kanadských Severozápadných území, pramení v Skalnatých horách a tečie na východ. Odvádza vodu z obrovských plání, lesov a močiarov do Hudsonovho zálivu. Jej názov, pochádzajúci z jazyka Krí alebo Algonkinov, znamená „rýchlo tečúca“. Parolode plávali po jej toku tisícpäťsto míľ, privážajúc tovar do Fort Edmonton, vtedajšieho obchodného centra, a odvážali kožušiny na svetový trh v Londýne.
Zánik Žabieho jazera
Po roku 1885 Žabie jazero ako obývané miesto prestalo existovať. Divoká príroda ho pohltila, ticho ovládlo krajinu a miesto, kde stáli domy, pokryl popol. Cestovatelia sa vyhýbali tejto oblasti pre jej temnú históriu a dokonca aj pôvodní obyvatelia, ktorí spôsobili jej skazu, sa stránili miesta, kde ich prenasledovali spomienky na obete.
Masaker pri Žabom jazere
Ráno 2. apríla 1885 domorodí obyvatelia povstali proti cudzím osadníkom. Títo prišli na ich územie bez rešpektu k ich tradíciám a zvykom, ignorujúc múdrosť ich vodcov. Hoci bola uzavretá zmluva, osadníci považovali domorodcov za menejcenných a chceli im vnútiť nový spôsob života. Domorodci, spokojní so svojím tradičným životom, očakávali po zmluve ľahší život, no namiesto toho pocítili poníženie.
Vzbura a pomsta
Domorodci spočiatku vítali cudzincov, delili sa o jedlo a oheň podľa svojich zvykov. Postupne však rástla ich nespokojnosť, až napokon povstali. S puškami a pochodňami zničili osadu, aby pomstili narušenie ich dedičstva. Masaker pri Žabom jazere zostáva temnou škvrnou v kanadskej histórii.
Osobná spomienka
Autor, ktorý žil v Žabom jazere a prežil masaker, opisuje svoje úzke úniky pred smrťou. Zvuk výstrelu ho dlho desil a nočné mory ho prenasledovali obrazmi domorodcov a striel. Aj po rokoch je spomienka na túto udalosť bolestná, no cíti povinnosť zaznamenať pravdivý príbeh o tom, čo videl a zažil.
