Lament nad skazou mesta Eridu

Medzi piatimi známymi sumerskými mestskými lamentmi (city laments) je aj Lament for Eridu (sumersky „Lament for Eridug“). Je to jeden z piatich hlavných lamentov spolu s lamentmi nad Ur, Sumer a Ur, Uruk a Nippur. Tento lament je však zachovaný len fragmentárne. Lamenty nad mestami zostávajú jedným z najdojímavejších svedectiev sumerskej literatúry. Ukazujú, že aj najposvätnejšie miesta môžu padnúť, ale smútok otvára cestu k novej nádeji.

Lament nad Eridu opisuje zničenie najstaršieho sumerského posvätného mesta – Eridu, sídla Enkiho. Hlavnými postavami sú Enki a jeho manželka Damgalnuna (Ninhursag/Damkina), ktorí plačú nad opusteným mestom. Text zdôrazňuje, ako bohovia opustili svoje sídlo a me (božské sily) boli narušené.

Na rozdiel od Lamentu nad Ur, ktorý je veľmi dobre zachovaný, Lament for Eridu je značne poškodený. Zachovalo sa niekoľko kirugu (strof), ale mnohé časti chýbajú. Napriek tomu je veľmi dôležitý, pretože sa týka Enkiho vlastného mesta.

Lament začína veľkou búrkou, ktorú poslali bohovia. Eridu je opustené, chrámy sú v ruinách a všetko je zmätené. Enki stojí mimo mesta ako cudzinec a plače horké slzy nad svojím poškodeným sídlom.

Príklad úryvku (z ETCSL): „Jeho kráľ zostal mimo svojho mesta ako v cudzom meste. Plakal horké slzy. Otec Enki zostal mimo svojho mesta ako v cudzom meste. Plakal horké slzy. Pre svoje poškodené mesto plakal horké slzy.“

Damgalnuna opúšťa mesto ako lietajúci vták. Božské sily (me) mesta sú prevrátené a rituály zmenené. V Eridu všetko upadlo do ruín a zmätku.

Historicky nie je presne známe, kedy Eridu skutočne padlo – pravdepodobne v ranodynastickom období. Lament však nie je striktne historický dokument, ale literárny žáner, ktorý vysvetľuje pád ako božský osud.

Gala kňazi spievali tento lament za sprievodu balag-lyry. Mal upokojiť Enkiho a Damgalnunu a otvoriť cestu k obnove posvätného miesta Abzu.

Lament for Eridu zdôrazňuje tému opustenia boha svojho mesta. Enki, ktorý zvyčajne zachraňuje iných, tu sám prežíva stratu. Je to veľmi dojímavý moment v sumerskej literatúre.

Tento lament patrí k starším textom žánru. Zachoval sa na tabuľkách z Nippuru. Moderné štúdie (napr. M. W. Green 1978) ho podrobne analyzovali.

Spolu s ostatnými lamentmi ukazuje, ako Sumeri chápali katastrofy – nie ako náhodu, ale ako dôsledok straty božskej priazne a narušenia kozmického poriadku.