Krátke prímerie: diplomatická dohoda medzi Asýriou a Elamom
V roku 676 pred Kr. došlo k dôležitému obratu vo vzťahoch medzi Asýriou a Elamom. Bel-iqiša, významný predstaviteľ kmene Gambulu, sa v tom roku dobrovoľne podriadil Asýrii. V snahe zastaviť pretrvávajúcu nestabilitu a časté narušenia na spoločnej hranici medzi týmito dvoma krajinami, asýrsky kráľ Esarhaddon nariadil strategické zabezpečenie územia.
Konkrétne hovorí: „Posilnil som mesto Ša-pi-Bel, ktoré slúži ako kľúčová obranná pevnosť, a vybavil som ho vojenskou posádkou vrátane lukostrelcov. Urobil som z neho bránu, ktorú som uzamkol pred vstupom z krajiny Elam.“ Tento krok mal zamedziť elamským prienikom a spevniť obranu asýrskeho pohraničia.
Zmena v Babylonii a návrat zabaveného majetku
V tom istom období sa udiali aj významné zmeny v Babylonii. Esarhaddon podporil legitímneho babylonského kráľa Naʾida-Marduka a súčasne zaviedol pokročilú sieť spravodajských služieb, ktorá mala monitorovať situáciu v regióne a predchádzať vzburám.
Na upokojenie napätia s Babylončanmi kráľ obnovil majetky, ktoré boli predtým odovzdané Elamu výmenou za vojenskú pomoc. Takisto sa nezabudol pochváliť, že z vlastnej iniciatívy zreštauroval dôležité babylonské chrámy, čím si posilnil politickú aj náboženskú autoritu v oblasti.
Urtak nastupuje a mení kurz elamskej diplomacie
V roku 675 pred Kr. nastúpil na trón nový elamský kráľ Urtak. Tento panovník sa rozhodol prerušiť cyklus konfliktov so silným severným susedom a inicioval diplomatické rokovania s Asýriou. Ich výsledkom bola významná zmluva o neútočení, ktorá bola oficiálne uzavretá v roku 674.
Dohoda bola bilaterálna a potvrdená slávnostnými prísahami pred božstvami oboch národov. Esarhaddon sám zaznamenal: „Elamčania a Guťania predo mnou do Ninive vyslali svojich poslov mieru a priateľstva. Prísahali pri veľkých bohoch, že zachovajú hranice našich krajín.“
Výnimočné obdobie mieru
Z dostupných historických prameňov sa zdá, že počas zvyšných rokov Esarhaddonovej vlády (do roku 669 pred Kr.) nedošlo k žiadnej vojenskej kampani proti Elamu. Listy a administratívne záznamy z tohto obdobia nehovoria o žiadnom narušení dohody, práve naopak – zachovali sa dokumenty, ktoré potvrdzujú srdečný tón medzi panovníkmi.
V jednom liste adresovanom Urtakovi sa Esarhaddon vyjadruje slovami: „Nech sa Urtak, kráľ Elamu, môj brat, má dobre!“ Takéto výrazy naznačujú, že medzi dvoma ríšami existoval skutočný diplomatický rešpekt a zámer udržať stabilitu.
Zmluva, ktorá sa v dejinách nezopakovala
Roky 674 – 664 pred Kr. možno považovať za jediné zdokumentované obdobie trvalého mieru medzi Asýriou a Elamom. Bilaterálna zmluva o neútočení je zároveň jediným oficiálne doloženým prípadom, keď tieto dve mocnosti vstúpili do formálneho diplomatického vzťahu na základe vzájomnej dohody.
Hoci toto prímerie netrvalo viac než desať rokov, išlo o výnimočný moment v histórii starovekého Blízkeho východu – čas, keď namiesto vojenských výprav rozhodoval dialóg, a keď si dvaja tradiční nepriatelia dokázali podať ruky v mene pragmatickej spolupráce.
