Gryfóni zo Súsy: Stopy bájnych tvorov na glazovaných tehlách

V meste Súsá, kedysi významnom centre starovekej Elamskej a neskôr Achajmenovskej ríše, archeológovia objavili sériu dekoratívnych tehál s pozoruhodným výjavom. Ich povrch zdobia vyobrazenia zvláštnych bytostí – krídlami obdarených tvorov s telom leva a hlavou vtáka. Tento motív, pripomínajúci klasických gryfónov z neskoršej gréckej mytológie, vyvolal nové otázky o tom, kde má táto legenda svoj pôvod.

Tehly ako artefakty strateného posolstva

Tieto glazované tehly, pôvodne súčasť štvorcovej platformy či piedestálu, boli starostlivo uložené na jej hornom povrchu. Výzdoba pôsobí dojmom, akoby šlo o obetný oltár alebo rituálne miesto. Samotné tehly boli vypaľované a dekorované technikou, ktorá bola na tú dobu technicky vyspelá. Ich farebná glazúra naznačuje, že objekty neboli len funkčné, ale mali aj kultový význam – a práve v tomto kontexte nadobúda význam postava gryfóna.

Stretnutie zvieraťa a symbolu

Gryfón, bytosť s telom leva a hlavou orla, sa v rôznych podobách objavuje od Stredného východu až po antické Grécko. V Súse však ide o jedno z najstarších známych zobrazení tohto typu hybrida. Podľa niektorých archeológov nejde o doslovný prepis mýtickej postavy, ale skôr o symbolický jazyk, ktorým staroveké civilizácie vyjadrovali moc, bdelosť a nadprirodzené sily. Orol ako kráľ vtákov a lev ako kráľ zvierat sa tak stávajú zosobnením duchovného strážcu.

Elam a Perzia: kultúrne premostenie

Súsá bola dôležitým centrom nielen pre Elamčanov, ale aj pre Peržanov z obdobia Daria I. Nie je vylúčené, že postavy gryfónov na glazovaných tehlách mohli byť prevzaté alebo reinterpretované z elamskej ikonografie. To by mohlo naznačovať, že legenda o gryfónoch vznikla paralelne s gréckou, alebo že bola do Grécka prenesená prostredníctvom kontaktov s Blízkym východom. Tak či tak, tieto zobrazenia sú dôkazom toho, že postava gryfóna žila v povedomí civilizácií dávno predtým, než sa stala súčasťou gréckych mýtov.

Rituálny význam plošiny

Archeologický kontext naznačuje, že platforma, na ktorej sa tehly nachádzali, mohla slúžiť náboženskému účelu. Možno šlo o vyvýšené miesto určené na obetovanie, očistu alebo zasvätenie. Gryfóni v takomto priestore mohli slúžiť ako ochrancovia – podobne ako neskôr lamassu v Asýrii či sfingy v Egypte. Ich prítomnosť by mala duchovný aj vizuálny význam, posilňovala by sakrálny charakter miesta a zároveň pôsobila ako psychologický strážca proti chaosu a zlým duchom.

Mýtus, ktorý nezostal v piesku

Zatiaľ čo mnohé príbehy sa stratili v prachu vekov, táto séria glazovaných tehál v Súse ukazuje, že niektoré mýty pretrvávajú vo forme hmatateľných dôkazov. Vznikol tým akýsi most medzi historickým faktom a symbolickou interpretáciou. Aj keď sa môžeme len dohadovať, aký presný význam mal gryfón pre obyvateľov Súsy, jedno je isté – nešlo o obyčajný dekoratívny prvok. Gryfóni zo Súsy sú vizuálnym odkazom na myslenie starovekého človeka, ktorý spojil svet prírody, duchovna a estetiky do jedného celku.

Záver: legenda v hline zapísaná

Tehly zo Súsy s vyobrazením gryfónov nie sú len archeologickým nálezom. Predstavujú výnimočný dôkaz toho, že mýty nie sú vždy výplodom fantázie – niekedy sú pevne zakotvené v materiálnej kultúre. V ich lesku a tvare sa zrkadlí dávna viera v nadprirodzené poriadky sveta. A kým tieto artefakty pretrvávajú, nezostanú len legendy – ale aj pripomienka toho, že niektoré symboly prežívajú stáročia v srdciach civilizácií.