Abkalu: genetickí pomocníci a ochrancovia „bohov“ Anunnaki

V srdci mezopotámskej mytológie sa objavujú záhadné bytosti známe ako Abkalu (alebo Apkallu), ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v dávnych príbehoch o stvorení, vzdelávaní ľudstva a ochrane božských záujmov na Zemi. Tradične ich poznáme ako „mudrcov“, ktorí vyšli z hlbín oceánu alebo boli poslaní z nebies, aby ľudí naučili písanie, staviteľstvo a kultové rituály. Ale čo ak ide o omnoho viac?

Hybridné telá, dokonalé vedomosti

Z umeleckých vyobrazení najmä v asýrskych palácoch vieme, že Abkalu mali často podobu krídlových bytostí s ľudským telom a rybacou kožou. Niektoré z nich nosili prilby, držali nádoby, kužeľovité predmety či symbolické „šišky“. Na stenách paláca v Ninive ich nachádzame v rituálnych gestách – akoby vykonávali biologickú alebo energetickú údržbu sveta. Ich telá pôsobia dokonale: bezchybná postava, symetria, silná muskulatúra, vysoké čelá. V porovnaní s bežnými ľuďmi predstavovali vyšší vývojový stupeň.

Tvorcovia civilizácie alebo technický personál?

V alternatívnej interpretácii dejín sa Abkalu považujú za „technických pomocníkov bohov“ – teda Anunnaki, ktorí potrebovali niekoho, kto bude operatívne dohliadať na genetické experimenty, spravovať ľudské kolónie a učiť Homo sapiens poslušnosti. Abkalu plnili presne túto úlohu. Boli stvorení – nie narodení, a preto sa niektorí výskumníci odvážne pýtajú: nešlo o klonované entity pripravené na konkrétnu funkciu?

Šiška: zabudnutý symbol aktivácie vedomia?

Zvláštnym, no opakujúcim sa detailom na týchto postavách je šiška – predmet, ktorý držia smerom k hlave človeka alebo ku „stromu života“. V symbolike mnohých kultúr sa šiška spája s epifýzou – malou žľazou v strede mozgu, ktorú ezoterici označujú ako „tretie oko“. Zobrazenie tejto šišky v rukách Abkalu môže predstavovať aktiváciu vedomia, genetické upravovanie alebo duchovné programovanie.

Vatikánska záhrada a šiška?

Je zaujímavé, že obrovská bronzová šiška stojí aj v záhrade Vatikánu, priamo oproti sále, kde zasadá vatikánsky dvor. Oficiálne ide o rímsku fontánu, no jej umiestnenie a nadrozmernosť vyvoláva otázky. Prečo práve šiška – a prečo v centre kresťanského sveta? Mnohí výskumníci to považujú za skrytý odkaz na dávne vedomosti prenesené cez storočia, možno dokonca z čias, keď boli Abkalu ešte „aktívni“ na Zemi.

Zánik a návrat?

Po potopách a zánikoch prvých civilizácií vraj Abkalu stratili svoje „fyzické telá“ – alebo boli odvolaní. Niektoré mýty hovoria, že sa vrátili späť „do hlbín“ alebo „na nebesá“. Zároveň však existuje legenda, že sa vrátia, keď bude ľudstvo pripravené znova porozumieť ich posolstvu. Ich symboly a sochy akoby trpezlivo čakali v piesku dejín, kým ich znovu objavíme a pochopíme.

Bytosti medzi stvorením a technológiou

Či už vnímame Abkalu ako metafory, mytologické postavy, alebo ako biotechnologických správcov prastarého projektu, jedno je isté: ich odkaz prežil tisícročia. Dnes ich vidíme ako ozdoby palácov a chrámov – ale možno kedysi videli oni nás, ako dozrievame k pochopeniu pravdy, ktorú nám zanechali v kameni, symbole, či v archetypálnych príbehoch.