Čo také vždy napáchali, že nahnevali Enlila?

Enlil, veľký boh vzduchu a osudu, sa hneval najmä vtedy, keď ľudia a králi narušili kozmický poriadok. Najčastejším dôvodom bolo zanedbávanie rituálov, chrámov a obiet. Keď mestá prestali pravidelne uctievať bohov a prinášať im dary, Enlil cítil, že ho ignorujú. Enlilov hnev tak nebol slepý. Bol to nástroj na udržanie kozmického poriadku – me, rituálov a pokory pred bohmi.

Ľudia sa veľmi rozmnožili a robili príliš veľký hluk. V mýte Atrahasis (predpotopný príbeh) ich kriky a ruch rušili Enlila v spánku. Preto poslal najprv mor, potom sucho a nakoniec potopu, aby ich zničil.

Ďalším veľkým hriechom bola pýcha kráľov a zneužívanie moci. Keď panovníci prestali dodržiavať spravodlivosť, utláčali chudobných alebo zanedbávali stavbu a údržbu chrámov, Enlil im odňal me (božské sily) a poslal nepriateľov.

Zabúdanie na posvätné me bolo kľúčové. Keď mestá stratili alebo zneužili božské pravidlá civilizácie, Enlil rozhodol o ich páde. To sa stalo pri konci Ur III. dynastie – rituály upadli, me boli narušené.

Ľudia prestali rešpektovať kozmickú hierarchiu. Miesto pokory a služby bohom nastúpila chamtivosť, klamstvo a morálny úpadok. Enlil to vnímal ako ohrozenie celého sveta.

V lamentoch sa opakuje motív „opustenia rituálov“. Keď gala kňazi prestali spievať správne hymny, obety neboli prinášané a sviatky sa nedodržiavali, Enlil poslal „veľkú búrku“ – inváziu Elamitov alebo Amoritov.

Enlil sa hneval aj na kráľov, ktorí si privlastňovali príliš veľkú moc. Ak sa kráľ postavil vyššie ako bohovia alebo zanedbal Enlilov chrám v Nippure, mesto stratilo ochranu.

V prípade Nippuru bolo hlavným dôvodom desakrácia Ekuru – Enlilovho hlavného chrámu. Keď bol chrám poškodený alebo rituály prerušené, Enlil mesto opustil a dovolil nepriateľom vstúpiť.

Enlil nebol zlomyselne krutý. Jeho hnev mal vždy za cieľ očistenie a obnovu poriadku. Po treste prichádzala šanca na nový začiatok – ako v Lament for Nippur, kde po skaze nasleduje obnova za Išme-Dagana.

Sumerské lamenty vždy zdôrazňujú, že katastrofa nie je náhodná. Je to priamy dôsledok ľudských chýb voči božskému poriadku. Enlil tak udržiaval rovnováhu sveta.

Enki často zmierňoval Enlilov hnev a pomáhal ľuďom. No keď Enlil rozhodol, ani Enki ho nemohol zastaviť – iba zmierniť následky.

Toto je dôvod, prečo sa v sumerských textoch opakuje vzorec: ľudia zhrešia → Enlil sa nahnevá → búrka/zničenie → smútok → obnova. Bola to ich spôsob, ako vysvetľovať vojny a katastrofy.