Lament for Sumer and Ur – Veľký lament nad celou krajinou

Lament for Sumer and Ur je jeden z najdlhších a najdojímavejších sumerských lamentov. Opisuje zničenie celej sumerskej krajiny na konci Ur III. dynastie. Text má vyše 500 riadkov a bol spievany gala kňazmi ako veľký balag. Lament for Sumer and Ur patrí k vrcholom sumerskej poézie. Ukazuje, ako Sumeri spracovávali tragédie – cez smútok, reflexiu a vieru v nový začiatok.

Začína veľkou búrkou, ktorú poslali An a Enlil. Sumer je opustený, mestá v ruinách a ľudia odvlečení. Enlil rozhodol o konci sumerskej vlády a odovzdal krajinu cudzím národom.

„Ó Sumer, veľká hora, tvoje srdce je zranené! Ó krajina, tvoje rituály sú prevrátené!“ lamentujú bohyne. Mesto za mestom je opustené – Ur, Eridu, Uruk, Nippur aj Lagash.

Enki v tomto lamete plače nad svojím Eridu. Damgalnuna opúšťa chrám. Ich smútok je osobný a hlboký, pretože Enki je bohom múdrosti a civilizácie.

Text podrobne opisuje hrôzy: kanály vyschnuté, polia zničené, chrámy vyplienené a ľudia zabíjaní. „Krv napĺňa rieky ako voda z prívalu.“

Lament vysvetľuje katastrofu ako božský osud. Králi stratili me a božskú priazeň. Enlil a An rozhodli o zmene poriadku sveta.

Gala kňazi ho recitovali dlhé hodiny. Ich plačlivé hlasy a balag-lyra mali upokojiť bohov a otvoriť cestu k novej dynastii v Isine.

Na konci lamentu prichádza nádej. Nový kráľ z Isinu dostane me a obnoví rituály. Smútok sa mení na prosbu o obnovu.

Tento lament je literárne majstrovské dielo. Zachoval sa na mnohých tabuľkách a ovplyvnil neskoršiu mezopotámsku literatúru. Je to svedectvo o konci zlatej éry Sumeru.

Enkiho úloha tu nie je záchranca, ale spolutrpiteľ. Aj on prežíva stratu svojho milovaného Eridu. To robí lament veľmi ľudským.