Obri v Knihe Genezis: Nefilim, Refaim, Anakim a ich tajomstvo
Jedna z najzáhadnejších pasáží Biblie sa nachádza v Knihe Genezis, kapitola 6. Hovorí o Nefilim – obroch, ktorí sa objavili na Zemi v dňoch pred Noemovou potopou. Podľa textu išlo o potomkov „synov Božích“ a „dcér ľudských“. Ich existencia súvisí s korupciou ľudstva, ktorá viedla k potope.
„Keď sa ľudia začali na zemi množiť a rodili sa im dcéry, Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú krásne, a brali si za ženy všetky, ktoré si vyvolili. … Nefilim boli na zemi v tých dňoch a aj neskôr, keď Boží synovia prichádzali k ľudským dcéram a tie im rodili deti. To boli tí hrdinovia dávnoveku, muži slávy.“ (Genezis 6:1-4)
Slovo „Nefilim“ sa prekladá ako „padlí“ alebo „obri“. Títo hybridní bytosti boli opísaní ako „hrdinovia dávnoveku“ a „muži slávy“. Ic
Refaim – obri po potope
Refaim (alebo Refaíti) sú ďalším označením pre rasu obrov v Biblii. Prvýkrát sa spomínajú v Genezis 14:5 v súvislosti s bitkou kráľov.
„V štrnástom roku prišiel Kedorlaomer a králi, ktorí boli s ním, a porazili Refaim v Aštarot-karnaime…“ (Genezis 14:5)
Refaim boli veľkí a silní ľudia, ktorých Izraeliti neskôr stretli v Kanaáne. Biblia ich často spája s Anakim a inými kmeňmi obrov. Slovo „Refaim“ môže znamenať „mŕtvi“ alebo „tieňoví“, ale v kontexte ide o fyzicky obrovských ľudí.
Anakim – synovia Anaka, potomkovia Nefilim
Anakim (synovia Anaka) sú najznámejšou skupinou obrov v Kanaáne. Špióni, ktorých Mojžiš poslal do Zasľúbenej zeme, ich videli a báli sa ich.
„A videli sme tam Nefilim (synov Anaka, ktorí pochádzajú z Nefilim). V našich očiach sme boli ako kobylky a takými sme sa im aj videli.“ (Numeri 13:33)
Deuteronómium a Jozue ich opisujú ako vysokých a silných ľudí, ktorých Izraeliti museli poraziť, aby obsadili zem. Anakim boli považovaní za priamych potomkov Nefilim.
Dalšie kmene obrov: Emim, Zamzummim a Og, kráľ Bašanu
Biblia spomína viacero kmeňov obrov s rôznymi menami podľa národov:
- Emim – Moábci ich tak nazývali (Deuteronómium 2:10-11), porovnávaní s Refaim.
- Zamzummim (alebo Zuzim) – Amorejci ich tak volali (Deuteronómium 2:20).
- Og, kráľ Bašanu – posledný z Refaim, jeho posteľ mala 4 metre na dĺžku (Deuteronómium 3:11).
Spojenie s kanaánskymi bohmi a Baal-Cafonom
Obri Refaim a Anakim žili v oblastiach, kde sa uctieval Baal (vrátane hory Sapan / Baal-Cafon). Raní Hebrejci (Habiru) s nimi prichádzali do kontaktu a niekedy ich kultúru aj preberali, kým proroci nezačali boj proti kanaánskym bohom. Tieto gigantské kmene mohli byť v starovekých textoch spájané s „bohmi“ alebo polobožskými bytosťami, podobne ako v mýtoch o Anunnaki alebo Nefilim.
Význam obrov v kontexte starovekých tajomstiev
Prítomnosť Nefilim, Refaim a Anakim v Genezis a ďalších knihách ukazuje, že Biblia nepopiera existenciu rás obrov. Tieto zmienky sa prelínajú s legendami o Baalovi, Anunnaki a Ulema. Či už ide o doslovných hybridov padlých anjelov s ľuďmi, alebo o veľkých ľudí z dávnych kmeňov, ich príbeh zostáva jednou z najzaujímavejších záhad Biblie.
Článok – Davidov obor Goliáš – Za koho ho považovala Biblia?
