Pútnické obrady k ohňovým chrámom v Zoroastrizme

Zoroastrizmus, staroveké náboženstvo Peržanov, je hlboko spätý s rituálnou čistotou a svetlom – a teda aj s cestou k svätému plameňu. Púte do ohňových chrámov neboli len duchovným aktom, ale aj rituálnym vyvrcholením osobnej viery. Kým v kresťanstve je cieľom pútí hrobka svätca, v zoroastrizme je to večný plameň – symbol prítomnosti Ahura Mazdu a morálneho poriadku.

Duchovná príprava pútnika

Pred púťou pútnik musel dodržiavať rituálnu čistotu:

Vyhýbať sa kontaktu s mŕtvymi, krvou a nečistotami

Denné modlitby k Atarovi a Ahura Mazdovi

Očistné kúpele a padyab (rituálne umývanie)

Niektorí pútnici dokonca spali oddelene a nosili špeciálne oblečenie z bieleho bavlneného plátna, tzv. sudreh, ktoré sa nesmelo znečistiť.

Púť k Atash Bahram – víťaznému ohňu

Najposvätnejšie miesta zoroastrizmu sú chrámy s tzv. Atash Behram, kde horí oheň zložený z 16 rôznych druhov ohňov (vrátane ohňa z blesku, ohňa z krematória a pod.). K týmto chrámom sa pútnici vydávali často pešo cez púšť alebo pohorie, niekedy v sprievode rodiny alebo duchovného vodcu.

Po príchode pútnik:

Vykonal padyab (očistu)

Obliekol si čisté rituálne šaty

Pristúpil k vonkajšiemu oltáru chrámu, kde sa konali recitácie z Avesty

Prednášal modlitby v smere k plameňu, ale do samotnej vnútornej svätyne nesmel vstúpiť – tam mohli len zasvätení kňazi (mobed)

Význam púte

Púť bola formou vyrovnania sa s osobným hriechom, prosbou o uzdravenie, poďakovaním za dar života, alebo jednoducho duchovným zasvätením. Mnohí veriaci považovali púť k svätému ohňu za najvyšší náboženský skutok.

Ohňové púte v dnešnej dobe

Zatiaľ čo kedysi boli púte rozšírené po celom Iránskom pláne, dnes ich najčastejšie praktizujú Parsiovia v Indii, ktorí navštevujú chrámy v Bombaji, Udvade a Nausari. Udvada je domovom najsvätejšieho Atash Bahramu – plameň tam horí nepretržite už viac než 1 300 rokov.

Zaujímavosti

🔥 Zoroastrijci počas púte neponúkajú krvavé obety, ale len čisté látky ako drevo, kadidlo alebo byliny. Oheň má ostať nedotknutý znečistením.

🕯️ Kňazi dopĺňajú oheň len v presne určených časoch, podľa kalendára a astrologických výpočtov.

🪔 Plameň Atash Behram musí prejsť 72 rituálnymi očistami, kým sa stane „hodným“ spaľovať posvätné obety.

🌿 Niektorí veriaci počas púte nesmú hovoriť, aby sa udržala čistota myšlienky a reči – tzv. rituálne mlčanie (khamushi).

🛕 Dvere do vnútra svätyne chrámu sú otvorené len počas konkrétnych sviatkov – ako je napr. Farvardigan (deň duší).

📿 Po návrate pútnik nosil náramok alebo prívesok so symbolom ohňa, ktorý slúžil ako ochrana a pripomienka sľubov daných pred plameňom.

Púť k ohňovému chrámu nebola len cestou k posvätnému miestu, ale cestou k sebapremene. V zoroastrizme má človek slobodnú vôľu zvoliť si medzi Ašou (pravdou) a Drujom (klamstvom). Udržiavanie svätého ohňa – či už v chráme alebo v srdci – je symbolom neustálej bdelosti nad vlastnou morálkou.