Svätyňa nesmrteľnosti a smrteľná zrada – Dakhma

Pred bránou večnosti. Stojíš pred svätyňou, kde sa nedotýka prach smrti večného plameňa. Tam, kde je telo len tieňom a duša sa meria svetlom, zaznieva výzva: „Vystúp, smrteľný, no maj na pamäti svoju pominuteľnosť. Odvrhni telo a klaňaj sa čistote.“

Testament božskej čistoty

V chráme nesmrteľnosti sa nezapisuje krv, ale úmysel.
Všetko, čo si – hriech, túžba, pýcha – musí byť spálené v ohni pokánia.
Len ten, kto zanechá smrteľnosť, môže uzrieť večnosť.

Zrada tela

No zrada je večným sprievodcom človeka.
Ako záves na oltári visí jeho žiadostivosť, ako mäso na kameň oltárny dopadá.
Tí, ktorí hľadajú božie svetlo so srdcom plným tela, nikdy neuzrú pravú čistotu.

Výzva na pokánie

„Odpustenie patrí tým, ktorí skutočne oľutovali,“ hlásajú duchovné sily.
Svätý odpustí, no až po tom, čo smrteľný padne na kolená a uzná svoj podiel na zrade.

Cesta neklamného

Ten, kto spozná klam tela a nespadne do jeho osídiel,
ten, kto vidí pokušenie a obráti zrak k svetlu, kráča po ceste bohov.
Jeho nohy sa nespália, jeho duch neupadne.

Prísaha pred večnosťou

Všetci sme len prach v rukách božských síl.
No len ten, kto sa zriekne pominuteľnosti tela, môže uvidieť svätyňu ducha.
Tam niet lži, tam niet tela — len čistá žiara svedomia pred nesmrteľnosťou.