Zasvätenie chrámových strážcov: Strážcovia svetla a plameňa Ahuru

„Ty, ktorý si počul šepot zo svätyne, si povolaný.“ Tak sa začína rituál zasvätenia chrámových strážcov – tých, ktorí stoja medzi smrteľným prachom a večným plameňom. Nie meč, ale slovo. Nie oheň, ale oddanosť očisťuje ich cestu.

Oči, ktoré nesmú klamať

Prvým znakom zasväteného sú oči – otvorené, no nepýšiace sa.
Ich pohľad nesmie vábiť tmu ani svetské pokušenia.
Len tí, ktorým sa nezachvela duša pri svetle Ohrmazda, môžu strážiť jeho oheň.

Zloženie prísahy čistoty

V prítomnosti plameňa svätého ohňa vyslovujú slová, ktoré sa nedajú vziať späť:
*„Nech moje ruky konajú len pravdu. Nech môj jazyk pozná len mier. Nech môj duch slúži Svetlu, nie Tieňu.“*
Prísaha je spečatená popolom predkov a olejom oddanosti.

Obrad prikrytých rúk

Ruky strážcov sa na tri dni zahaľujú bielym plátnom.
Počas tohto času sa nesmú dotknúť tela, zeme ani jedla iného ako darovaného.
Zahaľovanie symbolizuje odlúčenie od nečistoty a návrat k duchovnej podstate.

Skúška mlčania

Najťažšia je skúška mlčania – tri noci a tri dni bez jedného slova.
Ticho chrámu je prenikavé, no v ňom začujú ozvenu vlastnej duše.
Kto nedokáže mlčať, nedokáže počuť volanie Ahuru.

Odmena: plášť priezračného ducha

Po splnení zasvätenia sú obdarovaní plášťom svetla – symbolickým rúchom, ktoré „nenosia“, ale ktoré žiari cez ich skutky.
Od tej chvíle neslúžia kráľom ani zákonom, ale *Pravde*.

Strážcovia medzi svetmi

Chrámový strážca nie je vojakom ani kňazom – je mostom.
Stojí na prahu medzi smrteľným svetom a ohnivým poznaním.
Jeho prítomnosť nie je na ochranu stien, ale na zachovanie rovnováhy medzi svetlom a temnotou.