Spendarmad: Oheň, oddanosť a duchovné volanie – Dakhma

„Spendarmad, svätá oddanosť, prastará dcéra svetla,“ volá hlas z temnoty. Nie z nevery, ale z túžby. Nie zo vzdoru, ale z túžby po očistení. Hlas, ktorý vystupuje z hlbín vlastného nevedomia, ťa volá do ohňa – nie ako obetu, ale ako skúšku.

Oheň ako svedok

„Kúp sa v ohni,“ znie refrén. Oheň tu nie je trestom, ale svetlom poznania. Tí, ktorí sa odvážia vstúpiť, nevychádzajú rovnakí. V plameni sa nezničia – transformujú. A Spendarmad, duch pokory a oddanosti, znovuzrodená z plameňa, prichádza ako odpoveď na volanie.

Duchovný dialóg

Mystický dialóg sa odohráva medzi dvoma pólmi bytia – človekom túžiacim po múdrosti a nadpozemským duchom, ktorý stráži cestu. Spendarmad sa pýta:
*„Čo sú to za slová, ktoré vyslovuješ, keď ešte nepoznáš hranice vlastného ducha?“*
Odpoveď znie:
*„Ukáž mi svätú oddanosť, aby som ňou bol spálený a znovuzrodený.“*

Zdanlivý rozpor: oheň a svetlo

Spendarmad neodmieta volanie, ale upriamuje pozornosť na podstatu: *„Táto múdrosť sa neskrýva v plameni, aká nevedomosť!“* A predsa práve plameň – metafora preskúmania, premeny, poznania – je bránou. *Otvor ducha, nie telo. Otvor svetlu, nie len ohňu.*

Kacír, alebo hľadajúci?

Hranica medzi kacírstvom a hľadaním pravdy je tenká. Volajúci nie je rúhačom, ale zúfalým pútnikom. A Spendarmad to vie. *„Neboj sa mojej bezhraničnej múdrosti,“* hovorí hlas. *„Ale neodváž sa volať meno svetla, ak si neochotný pozrieť sa doňho.“*

Oddanosť ako cesta, nie cieľ

Spendarmad je viac než božská bytosť – je symbolom cesty. Oddanosť neznamená slepú poslušnosť, ale vedomé rozhodnutie otvoriť sa svetlu. *Nie všetko svetlo je v ohni, ale každý oheň môže byť svetlom.* A len ten, kto sa nebojí spáliť svoje ego, môže byť požehnaný duchom Spendarmad.