Keď proroci zatienia Stvoriteľa

Ticho po boji: kto zradil koho?. V temnote sveta, ktorý zabudol na svetlo, sa vynárajú hlasy. Nie ako spása, ale ako výčitka. Ako veľkí proroci, kedysi sluhovia svetla, teraz kráčajú ako sudcovia nad tým, čo ich stvorilo. Z ich slov sála rozklad, hnev a výčitka.

„Ó, stvoriteľ, akú zradu si vo mne videl?“

Nie je to otázka, ale obvinenie. Ten, kto bol sformovaný z čistého plameňa stvorenia, sa cíti podvedený. Duchovný pád nie je len hriech – je to zrkadlo rozbité vlastnou vôľou. A práve preto prichádza výkrik: prečo si ma poslal poznať dobro, ak si vedel, že padnem?

Porážka Ohrmazda: skutočná, alebo symbolická?

V obraze porážky Ohrmazda – stelesnenia svetla – nejde o fyzický boj. Je to strata duchovnej prevahy v ére, kde zlo hovorí hlasnejšie. Svetlo ešte žiari, no obklopené je dychom smrti, zloby a zabudnutia. A proroci, kedysi nádejou, teraz stojaci nad Stvoriteľom, ukazujú na neho prstom ako na vinníka.

Zápach smrti, ktorý sa živí hriechom

Zlo dnes nenosí roháčske masky. Prichádza vo forme nečinnosti, výhodných klamstiev a ticha, keď je potrebný krik. V tejto pustej krajine duchovnosti sa zápach smrti živí každým ústupkom. Nie je to smrť tela – je to smrť viery. A tá je oveľa hlučnejšia.

Ja som ten z najodpornejšieho rozkladu

Postava, ktorá rozpráva, nie je nepriateľ. Je to bytosť, ktorá niesla svetlo, no prešla tieňom. Ako človek. Ako my všetci. Ona nie je zlom – je svedectvom o tom, čo sa stane, keď zabudneme, že svetlo treba niesť, nie len obdivovať.

Ohrmazd, večný, porazený v nás

Ako môže byť večný Stvoriteľ porazený? Len v našich srdciach. Lebo keď zabudneme konať dobro, necháme temnotu vyhrať. Porážka Ohrmazda nie je v nebi, ale tu – medzi nami. V každom rozhodnutí odvrátiť sa od pravdy.

„Vynárajúc sa ako proroci…“

Tí, ktorí sa teraz týčia nad bohom, nie sú víťazmi. Sú to zrkadlá ľudskej pýchy. Lebo pravý prorok neprichádza, aby vyčítal, ale aby spomienkou na svetlo spálil tmu. A tak sa otázka mení: nie či nás boh zradil – ale či sme nezradili my jeho?

Záver: večný boj bez víťaza?

Nie. Ohrmazd nežije len v nebi či v mýtoch. Žije v každodennom rozhodnutí konať čestne. Aj keď sa proroci premenia na tieň a svetlo zakryjú dymom, stále ostáva iskra. A tá čaká na tých, ktorí sa rozhodnú znova ju zapáliť.