Supy v Dakhme mali viac etiky ako iránska tajná polícia

Predstavme si scénu: na kamennom podstavci Dakhmy leží telo zosnulého. Nikto ho nevyšetruje, nikto mu neprezerá mobil. Neexistuje zoznam kontaktov ani výsluch rodiny. Prichádzajú supy, odborne vyškolení čističi starovekého sveta. Ich úloha? Očistiť telo, aby sa duša mohla pokojne oddeliť. Všetko prebehne v tichosti. Žiadne zadržiavanie bez dôkazov. Žiadne „preventívne opatrenia“.

Sup má česť. Dôstojnosť. Čisté pazúry

Sup si nikdy nevymyslel dôvod, prečo niekoho rozobral. On neklamal, že mŕtvy bol „nepriateľom systému“. Neodovzdal zoznam na ministerstvo pravdy. Vykonal, čo mu prikázala príroda – bez osobných ziskov, bez ideológie, bez úchylnej radosti. V etickom rebríčku Zoroastra by sup pravdepodobne získal vyššie body než ktorýkoľvek štátny vyšetrovateľ.

Tajná polícia: keď sa podozrenie mení na dôkaz

V moderných totalitných režimoch smrť prichádza predčasne a podozrenie je dôvodom na zmiznutie. Tu nečistia supy – tu čistia archívy. Tu nie je dakhma – tu je „správne pripravený pád zo schodov“. Telo sa už neukladá do kolobehu prírody, ale do štatistiky „prirodzených úmrtí v zadržiavacom centre“.

Na rozdiel od supov, polícia sa pýta: s kým si sa stretával?

Sup nikdy netelefonoval za chrbtom. Sup nemal záznamový protokol ani sledovacie zariadenie. Sup nikdy neudal. Sup nemal morálny konflikt: videl mŕtvolu, priletel, vybavil. Bez politického podtextu. Tajná polícia? Tá sa pýta aj na to, prečo ste lajkovali starú fotku chrámu v Súzach. A či za tým náhodou nie je pokus o rebéliu.

Dakhma bola tichá. Dnešný štát hovorí stále

V dakhme nezneli výkriky. Nikto nikoho nevyzýval, aby sa priznal. Sup vedel, že pravda prichádza sama – ak mŕtvy leží, netreba ho nútiť, aby prehovoril. Dnes máme celé inštitúcie na to, aby mŕtvi „hovorili“ – aspoň podľa úradných záznamov. Ešte aj nad hrobom vám štát upraví profil.

A čo tak znovu zaviesť supov?

Možno by to bola ekologickejšia alternatíva. Menej väzníc, menej falošných výsluchov, menej papierovačiek. Supy nepoznajú slovo „prezumpcia viny“. A ak si chceme odpočinúť v pokoji, možno je lepšie skončiť medzi vtákmi než medzi výpoveďami.

Etika má perie

V kontraste medzi dakhmou a výsluchovou miestnosťou sa ukazuje čosi znepokojivé: že prirodzený kolobeh smrti bol kedysi viac etický než kolobeh štátnej spravodlivosti. Možno by sa štát mal inšpirovať starými Peržanmi – nie len v architektúre, ale aj v pokore voči mŕtvym.